V spojení - Lena Faith

Všetci rovnako túžime po voľnosti, slobode a radosti. My, ľudia a aj kone a ďalšie zvieratá. Cítime to v hĺbke duše... ale častokrát na to zabudneme, alebo stratíme odvahu a silu hľadať to... alebo sa necháme presvedčiť, že sa to nedá. Preto ma veľmi teší, keď vidím... že TO IDE. 

A keď sledujem ženy ako Stina Herberg, Karolína, Lenka a ďalšie... srdce mi plesá radosťou. Dnes som si pozrela ďalšie videjko Natural Horses a hneď som Lenke poslala pár otázok. Tu sú jej slová:

Čo robíš pre svoj vzťah s koňmi?

Vzťah medzi mnou a mojimi koňmi vznikal postupne, vstupuje do mňa pomaly, prehlbuje sa a tým vzniká aj vzájomná dôvera.A ako si vlastne začala jazdiť takto "slobodne"?U mňa to prišlo spontánne. V jeden deň som zobrala Jenny (22r) a ona, tým že je veľmi múdra, jemná a ochotná, to zvládla perfektne. Hoci keď pred 2 rokmi ku nám prišla, tak bola nahnevaná na celý svet. Tu zistila že jej nič nehrozí a krásne sa uvoľnila. Po roku a pol sme to skúsili takto slobodne a odvtedy už takto slobodne jazdím skoro stále. Ale dovtedy, celých 23 rokov, čo som pri koňoch, som jazdila iba na zubadle.

Čo robíš pre to, aby to fungovalo?

Medzi jazdením trénujeme - zo zeme aj bez sedla. Trénujeme, aby som toto naše krásne jazdenie voviedla do dokonalosti, keďže by som chcela raz ísť do prírody, len tak, na "holom" koni. Inšpiráciu načerpávam od viacerých "bitless" jazdcov, napr. aj od Matthiasa Geysena. Ale nikto ma to vlastne neučil. Pozerala som veľa videí a veľa som o tom čítala. Z konského sveta ma inšpiruje aj Hempfling a Henry Blake. Ale nemám vyhranený štýl, robím to tak "po svojom".

Čo je podľa teba podstatné pre "slobodné" jazdenie?

 Treba si s koňom, s ktorým by ste chceli jazdiť bez uzdenia najskôr vybudovať vzájomnú dôveru. Nie je to zo dňa na deň. Predchádza tomu mnoho hodín práce zo zeme. Kôň musí výborne reagovať na pokyny tela a jazdec ovládať dokonale svoje vlastné telo. Ja som si Jenny naučila na hlasové pomôcky, čiže keď poviem "stoj", tak jednoducho zastaví. Z kroku a klusu to už ovláda skvele, z cvalu to chce ešte doladiť, ale aj na tom pomaly pracujeme. Keďže ona veľmi rada a rýchlo "behá"....Druhý koník Cassi (9r) trpí separačnou úzkosťou a kým sa s tým ako tak v sebe vyrovná, chodíme spoločne do prírody. Takto si aspoň posilňuje sebadôveru a zdoláva s nami rôzne prekážky, ale pritom je samostatný v rozhodovaní.

V akom prostredí žiješ, že môžeš takto slobodne jazdiť?

Mám to šťastie, že bývame mimo hlavných ciest a dedín, pri lesoch v okolí Veľkého Krtíša, kde je totálny kľud. Takže si môžem kone zobrať hneď z domu, vedľa seba, takto na voľno. Tým, že ich máme hneď pri dome, môžem s nimi tráviť čas kedy chcem. Toto je na nezaplatenie a myslím, že aj im to prospieva, pretože tam vzniká ten bájny vzťah medzi koňom a človekom. Nepotrebovala som žiadne cviky z horsemanshipu, alebo iné rady trénerov, ako nadviazať s koňom napojenie.Viem celkom presne ako to má byť, lebo cítim, ako sa ku mne chovajú. Myslím, že veľakrát stačí s koňmi len tak byť, nič s nimi nerobiť... len cítiť ich blízkosť a dávať si tú vzájomnú energiu. 

O Lenke:

Žijeme tak, aby sme boli sebestační a hlavne, stromy sú v našom živote veľmi dôležité bytosti, pre náš život, život celej Matky Zeme. Sadíme ich... opravujeme staré, snažíme sa našim zvieratám poskytnúť slobodný život, na našej malej farme.Pre môj vzťah s mojimi koňmi je podstatné to, aby ma brali nie ako alfa vodcu, ale aby mi s RADOSŤOU splnili moje priania... to, čo od nich práve chcem, nie kvôli pamlskom, ktorými by som ich za to mala odmeňovať, ale preto že sami chcú. Za pohladenie, za lásku ktorú im dávam, lebo vychádza hlboko z môjho vnútra, a je úprimná a čistá.

Ak by ste mali chuť sledovať čo nové Lenka zažíva, sledovať môžete jej FB stránku

Krásne dni

za všetky čarovné kone,

Daniela